Pri transplantáciií orgánov je orgán , ktorý nie je viac schopný svojej funkcie, nahradený zdravým orgánom darcu, transplantátom. Možné to je vďaka pokrokom v imunológii. Úspech zákroku závisí do veľkej miery od znášanlivosti tkaniva darcu a príjemcu. Najchúlostivejším bodom bola a je čakacia doba, ktorá podľa orgánu môže trvať aj viacero rokov.

 

Ako sa stať darcom orgánu

Veková hranica pre odber orgánov neexistuje. Rozhodujúci je všeobecný zdravotný stav. Fungujúca oblička nebohého darcu nad 70 rokov môže zasa inému človeku darovať normálny život. V súčasnosti na Slovensku možno darovať orgány od mŕtvych, alebo živých darcov. Trend je, že stúpa percento živých darcov (oblička, časť pečene) ktorí sú v priamom príbuzenskom vzťahu s pacientom.

Počet transplantácii na Slovensku v minulom roku stúpol. Kým v roku 2008 sa ich vykonalo 204, v roku 2009 to bolo až 215.

 

Zákon o transplantácii dovoľuje darovanie zaživa, ale stanovuje výrazné obmedzenia. Tak je darovanie orgánov zaživa možné možné iba medz príbuznými v prvom alebo druhom rade, napríklad rodičmi alebo súrodencami príjemcu, manželmi, snúbencami alebo inými osobami, s ktorými je príjemna osobitým spôsobom osobne zaviazaný.

 

Ako darcovia orgánov prichádzajú do úvahy okrem darcov zaživa ľudia, ktorých mozog už prestal fungovať, ale ich srdcovocievny systém je umelo ešte stále udržiavaný. Keďže v prípade väčšiny úmrtí však najprv dochádza k zastaveniu srdca, prichádzajú ako potencionálmi darcovia orgánov do úvahy iba niektorí zomrelí – a síce tí, u ktorých smrť mozgu predchádza definitívnemu zastaveniu srdca.

 

Odber

Priebeh odberu orgánov:

  • preverenie kontraindikácií: pre odber, najmä rizika príjemcu (nákazlivá choroba, vírusová infekcia)

  • odber: kvalifikovaným personálom v operačnej sále

  • izolácia a uloženie orgánu za zvláštnych podmienok, aby sa zachovala jeho použiteľnosť, s telom zomrelého sa zaobchádza s rešpektom a úctou a je zaopatrené ešte pred odovzdaním pozostalým.

  • Zaslanie orgánov transplantančnému centru príjemcu či preprava prebieha pozemnými komunikáciami alebo vzdušnou cestou, smerodajná je doba skladovania transplantátu (srdce: 4 hodiny, pečeň a pľúca: 10 hodín, obličky: 36 hodín) a vzdialenosť.

  • Správa príjemcovi: ošetrujúci lekársky tím príjemcovi oznámi, že darovaný orgán je k dispozícií. Príjemca je okamžite prijatý na ošetrenie do transplantančného centra. Po opätovnom preverení, či neexistujú žiadne kontraindikácie, môže transplantácia začať. Dôležitým spojivom medzi darcom a príjemcom je koordinačný personál nemocnice, ktorý organizuje aj rôzne tímy a špecialistov, zúčastňujúcich sa zákroku.

     

     

Mozgová smrť

Úplný a nenávratný výpadok funkcie mozgu sa dá diagnostikovať podľa troch kritérií:

  1. úplné bezvedomie a neprítomnosť spontánnych pohybov

  2. nedochádza k reflexom mozgového kmeňa

  3. nedochádza k žiadnemu spontánnemu dýchaniu

 

Nezvrátiteľnosť tohto stavu je zistená buď dvoma nulovými čiarami EEG (elektroencefalogram) v odstupe štyroch hodín alebo pomocou cerebrálnej angiografie, ktorá ukáže, že už nedochádza k prekrvovaniu mozgu. Dýchanie arytmus srdca sa resuscitáciou dajú udržať ešte niekoľko hodín.

 

Prideľovanie darcovských orgánov

Prijatie pacienta do zoznamu čakateľov na darcovský orgán sa organizuje v súlade so smernicami lekárskej komory. Na to sú najprv potrebné mnohé vyšetrenia pacienta, ktoré objasnia vyhliadky na úspech a naliehavosť transplantácie. Okrem toho sa určuje charakteristika tkaniva človeka (typizácia tkaniva), čo hrá dôležitú úlohu pre sprostredkovanie orgánov nadáciou Eurotransplant.

 

Do zoznamu čakateľov sú zaradení pacienti, pre ktorých iný druh terapie nesľubuje žiadne výsledky, ktorí sa nachádzajú v štádiu ohrozenia života, a keď pacient po úspešnej transplantácií má s vysokou pravdepodobnosťou šancu žiť dlhšie a s lepšou kvalitou ako bez tohto zákroku.

 

Neprijatie transplantátu

Odpudenie transplantátu je obrannou reakciou organizmu príjemcu. Transplantát obsahuje individuálne antigény darcu, a preto ho imunitný systém príjemcu identifikuje ako telu cudzí a aktivuje proti nemu špeciálne vytvorené bunky, T-lymfocyty. Aby sa tomu zabránilo, musí príjemca trvalo uťívať takzvané imunosupresíva, lieky potlačajúce vlastnú obranyschopnosť organizmu.

 

Druhy transplantátov

Transplantácia tkaniva je menej známa, vykonáva ale ale častejšiš ako transplantácia orgánov, lebo darcovské tkanivo sa dá záskať ľahšie ( napríklad srdcové chlopne, rohovka oka, koža, väzy, šľachy, cievy alebo kosti).

 

Autologické transplantáty tkaniva

Darca a príjemca je tá istá osoba, často v prípade transplantácií kože, kostí, šliach a väzov.

 

Darcovstvo krvi

Najčastejšia forma transplantácie: červené krvinky, krvné doštičky a biele krvinky.

 

Kostná dreň

Z kostnej drene príjemnu, rodinného príslušníka alebo iného vhodného darcu sa odoberú krvné bunky na transfúziu.

 

V súčasnej dobe sú najčastejšie transplantovanými orgánmi:

  • obličky ( jedna alrbo obidve)

  • pečeň (lalok alebo celý orgán)

  • srdce a pľúca (často spoločne)

  • časti tenkého čreva

  • podžalúdková žľaza (sčasti alebo celá)

 

V štádiu testovania sa nachádza transplantácia buniek podžalúdkovej žľazy, svalov alebo nervov.