Antibiotiká sú lieky proti bakeriálnym infekciám. Účinkujú buď tak, že umrtvia baktérie, alebo tým, že zabránia ich rozmnožovaniu v tele. Objavenie antibiotík revolucionalizovalo liečbu rôznych ťažkých a často život ohrozujúcich chorôb, ale dnes mnoho pôvodcov chorôb čoraz viac vyvíja rezistenciu proti týmto účinným látkam.

Dejiny

Penicilín

- objav prvého antibiotika v roku 1928 sa pripisuje škótskemu vedcovi Alexandrovi Flemingovi (1881-1955). Po dlhšej neprítomnosti sa brátil do svojho laboratória a zistil, že jedna baktériová kultúra (staphylococcus aureus), ktorú nasadil do Petriho misky (priehľadná šálka na biologické pokusy), bola napadnutá plesňou penicillum notatum, čo zabrzdilo rast stafylokokov. Na základe toho usúdil, že táto pleseň vytvorila látky účinné proti baktériám (antibiotikum). Trvalo však ešte niekoľko rokov, kým bola účinná látka zvaná Penicilín izolovaná a začala sa od 40-tych rokov priemyselne vyrábať.

Vek antibiotík

- vývoj tohto lieku a iným antibiotík znamenal nástup nového veku v modernej medicíne – kedysi smrteľné choroby ako tuberkulóza, diftéria a tetanus sa stali liečiteľnými. Dnes sa používa okolo sto rôznych antibiotík.

Rozdelenie

Podľa molekulovej štruktúry sa antibiotiká dajú rozdeliť do 15 skupín:

Príklady skupín účinných látok

• aminoglykozidy (Streptomycín atď.)

• betalaktámové antibiotiká (Penicilín, cefalosporín atď.)

• tetracyklíny

• makrolidy (Erytromycín atď.)

• sulfonamidy

• chinolóny

Kto je alergický proti jednej z týchto účinných látok, musí sa vyhýbať všetkým účinným látkam tej istej skupiny.

Mechanizmus pôsobenia

Antibiotiká pôsobia buď tak, že zabraňujú rastu a rozmnožovaniu baktérií (bakteriostatické antibiotiká) alebo ich usmrcujú (baktericídne antibiotiká). Možné body útoku:

• bunková stena, ktorá obklopuje a ochraňuje bunku baktérie – preruší sa jej vývoj

• cytoplazmatická membrána pod bunkovou stenou – dochádza k jej zmene alebo k narušeniu syntézy.

• DNA baktérie – je zabránené jej replikácii.

• Proteínová syntéza – je dôležitá preprežitie každého organizmu

Druhy použitia

Antibiotiká sa môžu užívať orálne, nanášať alebo vstrekovať (rýchly a silný účinok) lokálne (na kožu, do očí, na sliznicu atď). Pre každé antibiotikum platia iné predpisy na užívanie, lebo dávkovanie a doba liečby sa musia prispsobiť citlivosti pôvodcu choroby a mechanizmu účinkovania; niektoré antibiotiká pôsobia počas dlhšj doby (dlhodobá terapia na udržanie hladiny účinku), iné pôsobia krátkodoboa vo vysokej dávke (niekedy už po jednej jedinej dávke).

Kontraindikácie

Kontraindikácie sa vyskytujú typicky v súvislosti s:

• predchádzajúcou alergickou reakciou na antibiotikum tej istej skupiny
• tehotenstvom alebo obdobím dojčenia (napríklad pri Tetracyklíne)
• nedostatočnosťou pečene alebo obličiek
• užívaním určitých iných liekov

Každé antibiotikum je spojené s inými toxickými alebo alergickým vedľajším účinkami, ktoré sú vyvolávané vzájomným pôsobením s inými liekmi alebo plesňovými infekciami v dôsledku porúch črevnej flóry.

Hranice

Rôzne baktérie môžu proti antibiotikám vyvinúť rezistenciu. Prispievajú k tomu dva mechanizmy:

1. prirodzený výber

Náhodnou genetickou zmenou (mutáciou) sa časť baktérií stáva necitlivou (rezistentnou) proti antibiotiku, zatiaľ čo na druhú časť liek stále pôsobí. Čím dlhšie liečba trvá, tým viac sa baktérie s rezistentným génom presadzujú a rozmnožujú, zatiaľ čo nerezistentné baktérie sú antibiotikom eliminované.

2. génový proces

Druhý mechanizmus spočíva na zvláštnej schopnosti bektérií vymieňať si medzi sebou pomocou tzv.plazmidových molekúl dedičné informácie. Tak sa z jedného pôvodcu na druhého (tento môže pritom patriť aj k inému druhu) prenáša nielen rezistencia, ale baktéria dokáže v sebe zjednotiť aj viacero rôznych rezistenčných génov. Nadmerné používanie antibiotík, nedodržiavanie liečebných predpisov a užívanie antibiotík s potravou (mäso) podporujú vývoj rezistencie. Napríklad Staphylococcus aureus, rozšírený pôvodca nemocničných infekcií patrí k baktériám s najčastejšou rezistenciou proti antibiotikám.

Zloženie bakteriovej bunky v priereze: cílie, ribozómy, cytoplazma, kačík, obal (kapsida), membrána, nukleoid, DNA