Alergia je prehnaná obranná reakcia tela proti v podstate neškodnej látke. Rozlišujeme štyri druhy alergie a síce podľa toho, ktoré imunitné štruktúry sa na nej podieľajú a s akým oneskorením dochádza k vyvolaniu príznakov. Najčastejšie sú alergie okamžitého typu (I) a neskorého typu (IV).

Priebeh

Imunitný systém má za úlohu identifikovať látky telu cudzie (antigény), ktoré môžu organizmu škodiť (napríklad vírusy) a na boj proti nim produkovať protilátky (imunoglobulíny) a biele krvinky (lymfocyty). V prípade alergie sú však tieto obranné reakcie vyvolané molekulami, ktoré sú v podstate úplne neškodné. Zdravie neohrozujú teda organizmy, ktoré do tela vnikajú, ale alergická reakcia tela. Alergie sa vyskytujú v piatich orgánových sústavách (v dýchacích cestách, na koži, v očiach, v tráviacom ústrojenstve a ako anafylatický šok), ich neustále orzširovanie súvisí okrem iného s moderným spôsobom života. Existujú odhady, podľa ktorých bude alergiami v roku 2015 postihnutý každý piaty Európan.

Klasifikácia

Alergie typu I – okamžitý typ alergie

Alergie prebiehajú všeobecne vo dvoch fázach : počiatočný senzibilizácia bez príznakov a symptomatická alergická reakcia, ku ktorej dochádza pri každom neskoršom kontaktu s antigénom, ktorý reakciu vyvolal. Príznaky sa objavujú niekoľko sekúnd až minút po kontakte s týmto antigénom.

• senzibilizácia: prvý kontakt s alergénom vyvoláva produkciu špecifických protilátok (imunoglobulín E alebo IgE), ktoré sa v tele rozširujú prostredníctvom krvného obehu. Tieto protilátky sa viažu na vhodné receptory na mastocytoch, ktoré sa nachádzajú v koži a na slizniciach, a na bazofilných granulocytoch, cirkulujúcich v krvi. Táto fáza prebieha väčšinou pozvoľna.

• Alergická reakcia: na opätovný kontakt s antigénom reagujú mastocyty a granulocyty, nositelia zodpovedajúceho IgE, a to tak, že zvoľňujú látky, ktoré sú mediátormi zápalu , okrem iného histamín, hlavný spúšťač alergických príznakov.

• Príklady: alergická rinitída, astma, alergia na domáci prach

Alergie typu II – cytotoxický typ alergie

Alergie tohto typu sú sprostredkúvané inými protilátkami, a síce imunoglovulínom G (IgG) a M (IgM). Príznaky sa objabujú niekoľko sekúnd po kontakte s antigénom.

Priebeh: protilátky produkované po prvom kontakte sú spúšťajúcim antigénom (alergén) sa viažu na telové bunky a spôsobujú ich zničenie, preto sa alergia tohto typu označuje aj ako cytotoxická (" jedovatá pre bunka").

Príklady: alergické reakcie po transfúziách krvi alebo niektoré imunitné ochorenia.

Hemolýza u novorodencov: keď má tehotná žena negatívny rézus faktor (v krvi teda nie je rézus-faktor D antigén), je narodené dieťa naopak rézus pozitívne (Rh+) a pri prvom tehotenstve to je bez problémov, lebo matka ešte nie je senzibilizovaná proti antigénu D. Keďže ale pri pôrode dochádza k zmiešaniu detskej a materskej krvi, tvorí matka následne imunoblobulín G (IgG) úroti cudziemu antigénu. Ak je pri druhom tehotenstve dieťa takisto Rh+, viažu sa protilátky IgG, prechádzajúce placentovou bariérou, na červené krvinku plodu a vedú ich k ich zničeniu. Následkom m§že byť jednoduchá žltačka, môže byť ale nevyhnutné ale aj podanie krvnej transfúzie na záchranu života pred pôrodom.

Alergie typu III – imunokomplexný typ

Alergénom je tu buď mikroorganizmus vnikajúci do tela s vdychovaným vzduchom (spóry plesní) alebo telu vlastná molekula, proti ktorej vykoľajený obranný systém vytvára imunoglobulín.

Priebeh: antigény cirkulujú v krvi a spájajú sa s príslušným IgG do imunokomplexov, ktoré poškodzujú bunky. To vedie k poškodeniu tkaniva, aktivácii komplementu (podstatnej súčasti humorálnej obrany voči infekciám), deštruktívnej zápalovej reakcii a lokálnym trombózam (zrazeninám).

Príklady: farmárske pľúca, alergický zápal ciev (vaskulitída)

Alergia typu IV – neskorý typ (bunečný)

Na rozdiel od ostatným druhom alergie sprostredkovaná protilátkami, ale imunitnými bunkami, ktoré sú tvorené reakciou na kontakt s antigénom: takzvané T-lymfocyty, ktoré sa vyskytujú v tkanive, krvi a miazge. Príznaky sa objavujú najskôr dvanásť hodín po kontakte s antigénom a trvajú dlhšie ako pri reakcii okamžitého typu.

Priebeh: pri prvom kontakte sa antigén viaže na bunky kože – keratinocyty, makrofágy a Langerhansove bunky. Tieto identifikujú antigén ako telu cudzí a alarmujú pomocou lymfocytov telo voči votrelcovi. Keď sa podmienky pre výskyt alergie priaznivé, osídľujú pamäťové lymfocyty lymfatické uzliny všade po tele a držia stráž.

Alergická reakcia: pri najbližšom kontakte s antigénom putujú senzibilizované lymfocyty do kože, napadajú votrelca a tvoria tak ložisská v hlbších vrstvám kože. Tým sú lákané ďalšie imunitné bunky vo veľkých množstvách, vznikajú obsiahle lézie kože.

Príklady: kontaktný ekzém, odvrhnutie transplantátu

Môže sa vyskytnúť aj viacero foriem zároveň.